Akademie Síly

Niekde na Coruscante

Na Coruscante zavládla noc. Vial jemný vánok, ktorý ti ešte viac rozstrapatil tvoj už teraz, dosť strapatý účes. Nachádzala si sa niekde v spodných vrstvách Coruscantu. Celkom si zapadala do spoločnosti. Strapaté vlasy a zanedbané šaty. Nikto by nepovedal že niekde za týmto prestrojením sa nachádza mladá, slušná slečna Zoyan Ross. No teba trápili momentálne úplne iné problémy. Mala si už poslednú a aj to nie celú dávku Death Sticks. No našťastie už si mala dohodnuté stretnutie so svojim osvedčeným dealerom. Vlastne, práve si aj bola na ceste za ním. Mali ste sa stretnúť za barom Shotney. Niekde v zadných uličkách, kde nevkročí živá duša, výnimkou síce boli rôzne indivídua, ale tie vám nikdy nerobili žiadne problémy.
Netrvalo dlho a tvoje malé kroky Ťa doviedli práve za tento bar. Celý si ho obišla až do zadných tmavých uličiek. Pri vchode do barovej kuchyne stál vysoký človek v kapucni. Nebolo mu vidieť do tváre, ale podľa stavby tela si sto-percentne vedela že to je on. Opieral sa o doničenú omietku. Vedľa neho bol akýsi kanál, z ktorého syčala para. Do toho ešte tá Coruscantská tma, v ktorej preblikovali svetla veľkomesta. Celkovo to dávalo dojem ako z nejakého horrorového filmu. Na okolo nebolo ani nohy, takže ste v kľude mohli uzavrieť váš obchod.

----------------------------------------------------------------------------
Tak pár rád na začiatok. Neboj sa rozpísať. Kľudne reaguj na celý môj príspevok, nie len na jeho koniec. Chytaj sa všetkého. Môžeš kľudne pridať nejaký zážitok, spomienku alebo flashback. Prajem ti veľa zábavy a šťastia.

Vrchné levely Coruscantu

Tam hore ubieha život úplne inak. Tam hore si ľudia pripadali ako bohovia, ktorí aj napriek svojej veľkoleposti podliehali tomu titernému času. Stmievalo sa. A ja som s chvejúcimi sa rukami dotýkala obrovskej sklenenej výplne, umožňujúc mi tak pohľad na nekonečné mesto, pulzujúce tepny života podo mnou. Potrebovala som ďalšiu dávku, už som cítila na jazyku tú famóznu neurčitú chuť, už sa mi mozog rozochvieval pri predstave eufórie, ktorá ma naplní pár sekúnd po tom...

Vietor sa mi pohráva s vlasmi, a vlastne to nie sú vlasy ale hustá orieškovo hnedá srsť pokrývajúca celé moje telo. Počúvam, šuchotu lístia a dívam sa na ružový západ slnka niekde vysoko na korune stromov. Chcem čosi povedať, len maličké slovko no miesto toho za mi z úst vyderie hrdelný rev plný hnevu a pomstu, ale aj akejsi úľavy. Roztiahnem veľké ruky a skočím dole, do nekonečnej priepasti zelených stromov Kashyyku. Tá sloboda, ten vánok, ten sladkastý vzduch. Nepadám však, letím, vznášam sa k oblohe uväznená vo veľkej bubline. Smejem sa, vlastne môj smiech nie je o nič inakší ako ten rev spred malej chvíle. Som proste len Wookie, lietajúci v obrých farebných bublinách.

Nostalgia. Vždy som si na to spomenula, keď som bola nervózna, keď som musela na niečo čakať. Bol to sen, bola to realita? Bola to realita mojich drogových zážitkov, bol to zlom, ktorý ma vytvoril. Mňa Wookie Bubbles.
Tma dosadala na mesto rýchlo a ja som vedela, že už je čas. Chytila som veľkú koženú kapsu náhradného oblečenia a čo možno najnenápadnejšie som vyšla so svojho bytu....

Spodné levely Coruscantu

Tam dole ubieha život inak. Tam dole si ľudia pripomínajú skôr hmýriace sa chrobáky, ktoré nepodliehajú snáď ničomu. Tam dole neexistuje deň, len nekonečné šerotma prerušovaná padajúcim smogom, chabým pouličným osvetlením a pachom neumytých tiel.
Moja nervozita sa stupňovala, ubehla asi hodina kým som sa dostala na toto Cisárom zabudnuté miesto, prezlečená a mentálne pripravená na svoju rolu..Moje napäté nervy a vŕzgajúce topánky na vlkom permabetóne ma skoro privádzali do šialenstva, aj ten najjemnejší zvuk napínal hranicu môjho zdravého rozumu až na hranicu únosnosti.

No táááák. Inokedy trafíš do Shotney aj poslepiačky ale teraz sa tu motáš ako huttský prd a zbytočne na seba upozorňuješ. Kľud, to bude dobré. O chvíľku si tam. O chvíľku sa dostaneš k svojim paličkám. Si závislá..Nie nie som, je to len moje malé hoby, neškodná potreba, presne taká ako keď z nudy pri holonete zješ tabuľku čokolády. A okrem toho z death sticks sa nepriberá...Oh bože ja som teda. Veď celý čas chodím okolo. Už len chvíľku zlatíčka, mama si už ide po vás.

Uškrnula som sa a zadívala som sa do uličky kde stála mne dobre známa silueta. Vlastne ani neviem, či silueta môže byť známa, každopádne som zovrela ruky v päsť v nedočkavosti a zamierila som k nemu. Flegmaticky som sa oprela o stenu pri neho a priateľským , aj keď mierne nedočkavým , som pozdravila svojou obľúbenou huttskou frázou.

Chut chut baatu baatu / Pochválen bratku/
Máš a dáš?

Tento chabý dialóg som s ním viedla už nejaký ten čas. Nikdy som si na to nezvykla, pripadala som si tak veľmi nesvoja.Vždy a navždy.
Nech už mám po tom preboha. Rýchlo si to vybavme nech mám potom na čas pokoj.
Pozrela som sa na dílera cez moje žiarivé kontaktné šošovky, poškriabala som sa na nohe a nenápadne som vytiahla zopár kreditov.
Do Sithu, zmobilizuj sa chlape!

Spodné levely Coruscantu

Netrvalo dlho a naviazala si kontakt so svojím stálým dílerom. No každé vaše stretnutie bolo niečím zvláštne. Stále si cítala pod srdcom to zvláštne chvenie, čo ak sa niečo poserie, čo ak zvýši cenu? Tých "čo ak" bolo neúrekom, no to bolo riziko "povolania", ktorý musel podstúpiť každý drogový závislý tvor. A možno aj ten nezávislý, prosté každý, kto chcel od dílera svoju čerstvú a voňavú dávku drog.
Máš a dáš?
Spýtala si sa. Po tejto dvoj-otázke sa díler pre istotu rozhliadol po okolí či náhodou nieje niekde zved, alebo nejaký neprajník. Bola to bežná rutina. Skoro až pravidlo. Žiadne miesto nebolo dokonalé isté, kde ste svoj obchod mohli previesť v kľude.
Po rozhliadnutí a usúdení že je miesto relatívne bezpečné sa díler akosi pofiderne poškrabal na brade a potom mu ruka zablúdila do jeho vnúterného vrecka jeho mikiny, ktorú mal oblečenú skoro vždy. Pristúpil k tebe o krok bližšie a mávnutím ruky ste si potom vymenili svoj tovar. Ty si mu dala hŕstku kreditov, ktoré potreboval ako ty svoje death stick. Potom ešte pošeptal:
Dík.
A hneď na to odišiel. Vydal sa tým smerom, ktorým si ty prišla. Tebe teraz nebránilo nič v tom, odísť z tohto miesta a tmavej uličky a niekde v kľude si dať svoju dávku.